Katedra fyziky sa zaoberá výskumom tradičnej keramiky už vyše 40 rokov. Za tento čas sa na tomto poli vystriedalo viacero pracovníkov, výskumné laboratórium prešlo viacerými vlnami rozkvetu a útlmu, bolo niekoľko krát presťahované, ale jeho hlavné zameranie sa menilo pomerne málo.

Obdobie 1970 - 1976
Koncom 60-tich rokov bolo na vtedajšej Pedagogickej fakulte pedagógov s titulom CSc (teraz PhD) veľmi málo. Učitelia pociťovali tlak na zvyšovanie kvalifikácie cestou odborného rastu, ktorý práve viedol k dizertačným prácam, ich obhajobám a získaniu titulu CSc. Veľmi dôležitým krokom bolo nájsť vhodnú tému a zázemie. Ináč to nie je ani dnes, len s tým rozdielom, že vtedy nebol na PF nijaký školiteľ z fyziky a mnoho bolo ponechané na iniciatívu budúcich ašpirantov (teraz doktorandov) pri hľadaní témy a školiteľa.
Prvým odvážlivcom bol vtedy ešte mladý D. Kluvanec. Priala mu náhoda, ktorá spočívala v tom, že Ing. Pavol Rakovský, pracoval v závode Elektroporcelán Čab. Takto cez osobné kontakty sa začal výskum surovej porcelánovej hmoty v spolupráci s výskumno-vývojovou základňou (VVZ) závodu. Témou výskumu bola teplotná vodivosť vzoriek s rôznou vlhkosťou. D. Kluvanec si postavil vlastnú aparatúru, na ktorej úspešne problém zvládol. Tento čin môžeme považovať za založenie výskumného laboratória na katedre fyziky začiatkom 70-tich rokov. Keďže D. Kluvanec bol zaťažený viacerými funkciami, laboratórium začalo stagnovať, ak nepočítame niekoľko diplomových prác, ktoré sa v tomto období uskutočnili pod vedením D. Kluvanca. V tomto období bol technikom na katedre O. Bittner, ktorý má podiel na realizácii prvých výskumných aparatúr.
Treba spomenúť aj začiatky mechanických meraní, ktoré urobili V. Koubek a M. Rakovská pomocou nimi postavenej aparatúry na meranie rýchlosti zvuku. Žiaľ aj táto iniciatíva sa rýchlo vyčerpala. Dá sa povedať, že okolo r. 1975 bolo laboratórium v značnom útlme.

Obdobie 1976 - 2000
Nová, dá sa povedať, že úspešná etapa v živote laboratória začala príchodom I. Štubňu na Katedru fyziky. Aj on si hľadal tému výskumu a dizertačnej práce a prirodzene naviazal na tradíciu začatú D. Kluvancom. Ďalšia priaznivá okolnosť sa spojila s Ing. T. Kozíkom, ktorý začal pracovať v tom čase v Čabe a mal tiež osobný cieľ získať titul CSc. Riaditeľ závodu ho v tomto podporoval. Ovzdušie na fakulte prialo výskumu zo strany vedenia katedry aj zo strany vedenia fakulty. Laboratóriu boli pridelené dve samostatné miestnosti (terajšia A16 a  malá miestnosť pri posluchárni P1). Začalo budovanie laboratória. Závod kúpil DTA a TGA analyzátor Derivatograph (ktorý slúži po modernizácii dodnes) a neskôr závod získal starší vertikálny dilatometer do 950 °C, ktorý tiež presunul do laboratória. Vzniklo Spoločné laboratórium Katedry fyziky a VVZ Čab. Medzitým sa stavali aparatúry podľa vlastných návrhov, významne pomohli závodné dielne v Čabe, ktoré mali všetko možné strojné vybavenie a zásoby konštrukčných materiálov. Postupne boli postavené: aparatúra na meranie rýchlosti zvuku a modulu pružnosti pri teplotách do 1200 °C, aparatúra na meranie mechanickej pevnosti pri teplotách do 900 °C, dvojkomorová pec na meranie odolnosti vzoriek proti teplotným šokom, aparatúra na termogravimetriu veľkých vzoriek, aparatúra na meranie priepustnosti plynov pri izbovej teplote a aparatúra na meranie dĺžkových zmien pod mechanickou záťažou. Na stavbe týchto zariadení mal významnú účasť technik Š. Čemez a po jeho odchode K. Mitterpach.
Ďalšia veľmi dobrá pomoc prišla zo závodu, ktorý vyčlenil laborantku, ktorá pracovala v Spoločnom laboratóriu. Bola oboznámená a vycvičená na konkrétne meranie a jej úlohou bolo odpisovať údaje z prístrojov. Z nich sme potom kreslili grafy. Teraz sa to zdá úsmevné, ale zaviesť automatizáciu merania bolo náročné a vyžadovalo by si špecialistu. Takého sme nemali a pracovníci, ktorí pôsobili v laboratóriu radšej svoj čas a sily venovali na prípravu meraní, štúdium a spracovanie výsledkov. Netreba zabúdať, že tiež učili a pracovali v závode.
Dostavili sa prvé úspechy a uznali nás vo Fyzikálnom ústave SAV. Včlenili nás do svojich štátnych výskumných úloh, ktoré boli v tom čase na 5- ročné obdobia. Spolupráca s FÚ SAV bola živá a realizovala sa cez merania elektrickej vodivosti. Tiež sme mali pomoc aj z Ústavu anorganickej chémie, kde nám urobili niekoľko krát difrakčnú štrukturálnu analýzu.
D. Kluvanec a V. Majerník sa stali školiteľmi doktorandov. Pribudol nový pracovník J. Gembarovič. Zameral sa na teplotnú vodivosť a postavil spolu s I. Štubňom unikátnu aparatúru, v ktorej tepelný impulz sa vytváral zväzkom urýchlených elektrónov. Neskôr pribudol L. Vozár. Spolu s J. Gembarovičom sa orientovali na teplotnú a tepelnú vodivosť a postavili novú aparatúru na meranie teplotnej vodivosti zábleskovou metódou a ďalšiu aparatúru na meranie tepelnej vodivosti metódou horúceho drôtu. J. Gembarovič sa viac-menej vzdal experimentálnej činnosti a orientoval sa na teóriu, avšak L. Vozár doviedol svoju aparatúru k plnej automatizácii.
V laboratóriu prebiehali zmeny aj vo vybavení. Zanikli merania a aparatúry na meranie priepustnosti plynov, dvojkomorová pec, termogravimetria veľkých vzoriek aj vysokoteplotné meranie krípu. V druhej polovici 80-tich rokov sa už pociťovalo vyčerpanie tém výskumu porcelánu z Čabu pomerne skromnými prostriedkami, ktoré sme mali v Spoločnom laboratóriu. Odchod I. Štubňu a T. Kozíka koncom 80-tich rokov zredukoval činnosť laboratória na výskum tepelnej a teplotnej vodivosti. Zanikli aparatúry na meranie mechanických veličín. Politické zmeny po Novembri 1989 vyniesli do funkcií J. Gembaroviča a po desiatich rokoch sa riadiacej činnosti v rámci fakulty a neskôr univerzity začal venovať aj L. Vozár. Laboratórium sa presťahovalo do nových miestností v B-bloku. Čo však bolo horšie, ostalo bez pracovníkov, ktorí by v ňom trávili v podstatne miere svoj pracovný čas. Postupne ostali len dve aparatúry, ktoré postavil a udržiaval v činnosti L. Vozár. Treba však povedať, že L. Vozár rozvinul plodnú spoluprácu s Centrom materiálového výskumu v Seibersdorfe (Rakúsko), Fakultou stavební ČVUT a FÚ SAV a začali sa merať nové materiály.
Keď sa ohliadneme dozadu na obdobie 1976 - 2000, vidíme že laboratórium prešlo od znovuzrodenia cez vrchol činnosti v rokoch 1978 - 1985 opäť postupne k útlmu, potom  k oživeniu začiatkom 90-tich rokov a po ňom opäť k útlmu. A tiež nastala zmena v názve - už neaktuálne Spoločné laboratórium sa zmenilo na Termofyzikálne laboratórium (TFL).

Obdobie 2000 - doteraz
Je to jednoznačne obdobie rozkvetu. Na Katedru fyziky sa vrátil I. Štubňa, L. Vozár sa stal profesorom a mohol byť akreditovaný nový odbor „fyzika materiálov“. Tieto skutočnosti a podpora vedúcich pracovníkov fakulty a univerzity, ktorí boli z Katedry fyziky, a tiež nové zdroje financovania úplne zmenili situáciu v TFL. Boli postavené nové prístroje - dilatometer do 1250 °C a rezonančná aparatúra na meranie rýchlosti zvuku a modulu pružnosti do 1250 °C. Nastúpil prvý doktorand (A. Trník) v odbore fyzika materiálov, ktorý ostal na katedre. Pribudli prístroje Metler-Toledo - analyzátor DTA a TGA do 1100 °C a DSC do 600 °C. Celé laboratórium sa presťahovalo do A-bloku do miestností s klimatizáciou a elektrickými laboratórnymi rozvodmi. Derivatograf bol obnovený a jeho meranie prevedené na riadenie počítačom. Postupne nastupovali na štúdium fyziky materiálov ďalší doktorandi a s nimi a pre nich sa budovali nové aparatúry, predovšetkým na meranie mechanickej pevnosti do 1000 °C, na meranie tepelnej vodivosti metódou horúceho drôtu a sledovanie teplotných a koncentračných polí a založilo sa meranie jednosmernej elektrickej vodivosti do 1050 °C. Aparatúra L. Vozára na meranie teplotnej vodivosti zábleskovou metódou sa taktiež zmodernizovala. Zakúpila sa brúska na vzorky, laboratórny guľový mlyn, sitovacia súprava, merač tepelnej vodivosti (pri izbovej teplote) a vypaľovacia laboratórna pec do 1250 °C. Na katedre ostal ďalší náš doktorand J. Ondruška a teoretický fyzik I. Medveď sa ochotne začal venovať problémom, ktoré mu poskytujú experimentálne výsledky TFL. Treba spomenúť technika K. Mitterpacha, ktorý veľmi pomohol pri stavbe aparatúr v tomto období, keď dielne závodu v Čabe sme už nemali k dispozícii.
V tomto období vznikli viaceré veľmi pre nás užitočné spolupráce. Neformálna spolupráca s Katedrou mineralógie a petrológie UK nám poskytuje štrukturálne analýzy. Naďalej trvá spolupráca so závodom v Čabe už na oficiálnom zmluvnom základe. Podobná spolupráca je aj s Ústavom materiálov MTF STU v Trnave. Cez bilaterálne granty sa vytvorila spolupráca s Ústavom stavebných materiálov a konštrukcií Stavebnej fakulty VUT v Brne a s Katedrou materiálového inžinierstva a chémie ČVUT v Prahe A nakoniec treba spomenúť spoluprácu s Technickou univerzitou v Talline. Tieto spolupráce nám umožňujú dostať sa k výsledkom získanými zariadeniami, ktoré v TFL nemáme.